Veľký ,,endemit"

                                                                                      

 

       Skutočne zbožňujem cestopisy Ivana Bulíka, Martina Rybanského a iných dobrodruhov. Sú pre mňa inšpiráciou, že všetko je možné a ľudské oko môže nahliadnuť aj do očí obrov a velikánov hôr, pohorí či sopiek. A ak už neuzrie tie, tak sa určite pokochá krásami vodopádov, oceánov, zátok, dolín, plání  atdˇ... a  hlavne sa nasýti z ich energie ;)

Aj preto som sa rozhodla uverejňovať na svojej stránke úryvky z kníh, časopisov  a článkov, ktoré ma ,,dostali". A ak ma niečo chytí za srdce, určite sa o to s vami podelím v rubrike ,,Z pera..."  A dúfam, že raz sa podelím aj o svoje zážitky v rubrike ,,Z Môjho pera", pretože navštíviť Nový Zéland a Austráliu je môj veľký sen.

Tak nech sa páči ,,Z pera Ivana Bulíka"

 

Na Nový Zéland sme dorazili po troch hodinách letu z Austrálie. Pristáli sme na Južnom ostrove, v meste Christchurch. Na úvod zopár školských zemepisných informácií o tomto konci sveta. Nový Zéland je štátom, ktorý pozostáva z troch ostrovov (Južný ostrov, Severný ostrov, Stewartov ostrov). Hlavným mestom je Wellington. tento Izolovaný štát má asi najrôznorodejšie a najkrajšie prírodné podmienky na svete!

Krásne pláže ako v Austrálii, hory ako v Alpách, stepi ako v Rusku, jazerá ako v Kanade, horúce pramene ako na Islande, fjordy ako vo Fínsku a trávnaté kopce ako v Škótsku.

Úchvatné na tom je, že táto veľká geografická rozmanitosť je sústredená na malom kúsku zeme.

Kým Severný ostrov je teplejší, ľudnatejší, Južný ostrov je hornatý, drsnejší a menej obývaný. napriek tomu, že Severný ostrov delí od južného prieplav široký len 25 kilometrov, rozdiely sú obrovské. Masívne hory na Južnom ostrove - vulkány na Severnom. Fjordy a ľadovce na Južnom - naproti tomu horúce jazerá na Severnom ostrove. Lyžiarske centrá na juhu - žlté slnečné na severe. Príroda je na Novom Zélande tým najväčším magnetom, ktorý sem priťahuje turistov. Čo sa týka históřie a pamiatok, je to na Novom Zélande podobné ako v Austrálii. Nie je tam príliš čo obdivovať. Tých pár pamiatok, ktoré si môže návštevník na Novom Zélande pozrieť, je starých okolo dvesto rokov a väčšina z nich je spojená s abelom tasmanom, ktorý krajinu objavil (v roku 1642) a Jamesom Cookom, Ktorý Nový zéland preskúmal o sto rokov neskôr.

                                                                                      

                                                                                                 Maorovia

                    Pôvodní obyvatelia Nového Zélandu sú Maorovia. Sú tmavšej pleti s peknými tichomorskými črtami tváre. Kedysi ich telá, vrátane hlavy, pokrývalo zložité tetovanie. Vypreparované potetované hlavy mŕtvych maorov sa dokonca predávali za obrovské sumy ako atrakcia pre európskych zberateľov. V maorskom jazyku volajú obyvatelia Nového zélandu svoju zem Aotearoa - zem veľkého bieleho mračna. História národa Maorov sa zachovala v ich piesňach, tancoch, dreve a látkach. Maorovia osídlili ostrovy Nového Zélandu v polovici 14.storočia a podľa povesti tam priplávali z ostrova Hawaiki. Dlho im nebol cudzí ani kanibalizmus. Ešte za čias osídľovania Nového Zélandu Európanmi sa objavovali desivé správy o ich chúťkach. na rozdiel od domorodých obyvateľov Austrálie splynuli novozélandskí Maorovia s bielymi prisťahovalcami oveľa rýchlejšie a viacmenej bez problémov sa zaradili do nového života. Prisťahovalci, ktorí prišli na ostrovy, neboli trestancami, ako tomu bolo v Austrálii. na Nový zéland ich vyhnal hlad, bieda a možnosť získať vlastnú pôdu.  

                                                  

                                                                                    

             vták kiwi                                                             hatéria (tuatara)                                                            vták moa

 

Austrálčania volajú obyvateľov Nového Zélandu posmešne kiwi. Kiwi je malý, hnedý a veľmi populárny vták. Taká huňatá operená guľa, s dlhým, tenkým, zahnutým zobákom. Zaujímavé je, že vôbec nevie lietať. Je to endemit, vyskytuje sa len na Novom Zélande. Napriek tomu, že z monogamného vzťahu vtáčích párov sa vyliahne len jedno vajce, je dnešná populácia kiwi na Novom Zélande približne jedenásťtisíc jedincov. Podobizeň vtáka kiwi sa nachádza naozaj všade - na minciach je kiwi, niektoré reštaurácie sa volajú kiwi, obchodné spoločnosti, jedlá, budovy, perá, prívesky...Kiwi, kiwi, kiwi...Nielen on, ale aj mnohé iné zvieratá, ktoré na Novom Zélande žijú, sú svetovými unikátmi (endemitni). Napríklad inde vo svete už niekoľko desiatok miliónov (!) rokov vyhynutý plaz hatéria (v maorskom jazkyku známa ako tuatara). Prívlastok žijúca skamenelina patrí hatérii právom. Navonok pripomína jaštera, ale vnútornou stavbou tela patrí k plazom. má tmavozelenú farbu, po tele žlté škvrny a dosahuje dĺžku okolo 50 centimetrov. Hatérií dnes žije na Novom Zélande len málo, a to (paradoxne) vďaka vedeckej obci. Každý ústav, univerzita alebo chovateľ sa chcel popýšiť, že má vo svojej zbierke prehistorického tvora a stavy hatérie boli za pár rokov  plne zdecimované. Ešte horšie dopadol tri a pol metra vysoký vták moa (miesto peria mal srsť), ktorý bol úplne vykynožený.

                                                                                                         

                         ovečka romney                                                                                                             ovečka merinos

Keď už spomíname zvieratá, nemôžeme vynechať ovce, ktorých je na Novom Zélande tridsaťkrát viac(!) ako všetkých jeho obyvateľov. Skoro všade, kde sme sa na Novom Zélande pohli, boli nekonečne dlhé ohrady na chov oviec. Jedným z najvýnosnejších zamestnaní na Novom Zélande je určite predaj pletiva na ohrady ovčich pastvín. Chov oviec je na rozdiel zameraný hlavne na mäso (plemeno romney). Len asi jedna pätina sa chova na vlnu(plemeno merinos).

                                                                 

              smrek kauri                                                 kauri - pohľad zdola                                                         paprade mamaku

S rastlinným svetom je to podobné ako so živočíšnym. Až deväťdesiat percent  pôvodného rastlinstva tvoria endemity, ktoré sa vyskytujú len na novozélandských ostrovoch. Je to napríklad vzácny smrek kauri, stromovité paprade mamaku... Novozélanďania si svoju unikátnu faunu a flóru prísne strážia, o čom sme sa presvedčili hneď na letisku. Prechádzali sme cez letiskovú kontrolu batožiny, všetko prebiehalo dobre. Až keď som si opäť dával ruksak na chrbát, pracovníčka letiska sa uprene zadívala na vrchnú časť mojej batožiny. ,,Okamžite dole," ukázala na ruksak, ktorý som už mal na pleciach. Zbledol som a srdce sa mi rozbúchalo.

,,Bude sa opakovať prehliadka, ako pri vstupe do Austrálie?" pýtal som sa v duchu. Medzitým sa vysielačkou s niekým spojila. ,,To bude poriadny prúser," prehovrilo moje druhé ja a roztrasene som hľadel na pracovníčku. Vtom ku mne pristúpil starši pán v obleku a požiadal ma, aby som otvoril ruksak. To už som sa začal vážne potiť. Pracovník natiahol ruku a z môjho ruksaku nevytiahol drogy, ani starožitnosti alebo zbraň, ale obyčajný fotostatív, ktorého nohy mi prečnievali von. Položil ho na prestretý igelit a začal precízne čistiť gumové nožičky statívu, v ktorých bola natlačená zemina. ,,Tak, takýto som ja pašerák. Blato na Nový Zéland," pomyslel som si a stuhnuté pery sa mi premenili v široký úsmev.

Na Novom Zélande je veľa národných parkov, stačil by však len jediný. Nový Zéland je tak úchvatná krajina, že by si zaslúžil byť celý národným parkom. Málo kde vo svete sú také perfektné možnosti turistického vyžitia sa cv jednotlivých parkoch a turistických strediskách. od lyžovania, turistiky, horolezectva, paraglaidingu, cez rafting, až po jazdu na koňoch. O turistov je tu postarané. Je tu vytvorený priestor pre športovcov profesionálov, amtérov, obyčajných turistov, ale aj pre snobských výletníkov.